Vianoce v Saudskej Arábii…

V Saudskej Arábii sa Vianoce neoslavujú…v miestnom kalendári ich nenájdete a dokonca sú tam  v pravom slova zmysle zakázané, keďže je to moslimská krajina, kde jediným oficiálne dovoleným náboženstvom je islam…

Samozrejme, cudzinci kresťania, ktorí v tejto krajine žijú, Vianoce oslavujú – aj keď skôr v kruhu priateľov ako v rodinnom kruhu, keďže ich rodiny sú prevažne za hranicami. Vznikajú tak pestré medzinárodné spoločenstvá, kde sa okolo štedrovečerného stola stretnú ľudia prakticky z celého sveta. Máte možnosť tak zoznámiť sa s rôznymi  vianočnými zvykmi a zároveň aj konzumovať tradičné vianočné jedlá tej-ktorej krajiny. Veru tak, vďaka mne nielen môj anglický manžel, ale aj mnoho našich  priateľov, vôbec prvýkrát v živote ochutnalo štedrovečernú kapustnicu, ktorá bola tiež medzinárodná – údenú  klobásku do nej som prepašovala zo Slovenska, sušené huby boli z Francúzska, kyslá kapusta bola z nemeckej konzervy a smotana bola saudská – musím povedať, že spolu to chutilo naozaj výborne. Dokopy som ju varila sedemkrát, keďže áno, strávila som v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie, dokopy sedem Vianoc. Hovorí sa, že sedmička je tak trochu magické číslo, máme sedem dní v týždni, sedem hlavných hriechov, kráľ mal sedem synov…  Niektorí ľudia dokonca veria, že sedmička je šťastné číslo…ja osobne som strávila v Saudi šesť šťastných Vianoc a jedny nostalgické – tie minuloročné. Pamätám si ich ale dobre všetky…tie, ktoré sme trávili  v rôznych compoundoch s priateľmi či manželovými kolegami či tie, kedy sme otvorili dvere dvom prakticky neznámym zdravotným sestrám, ktoré prišli z Česka do Rijádu len pár týždňov pred Vianocami a cítili sa stratené a osamelé. Asi najviac mi utkveli v pamäti tie z roku 2013, ktoré sme trávili v škandinávskej diplomatickej komunite. Bol to nezabudnuteľný zážitok, keď náš iránsky priateľ, jediný moslimský účastník večera, hral na klavíri Tichú noc a my ostatní sme spievali, každý vo svojom rodnom jazyku,  v duchu sa prenesúc do svojich domovov…

Saudské deti sa učia o Ježišovi v rámci hodín islamského náboženstva. Je považovaný za jedného z prorokov  a vedia o ňom aj to, že sa narodil z Márie Panny, ale jeho príchod na svet si však vôbec nespájajú s Vianocami. Tie majú v hlavách zafixované z amerických kreslených filmov ako príchod tučného Santa Clausa na saniach a s veľkým vrecom darčekov na pleci. Pamätám si, ako mi raz môj saudský študent hovoril, že sa ako malý pýtal otca, že prečo aj k nim nechodí Santa Claus a že otec mu odpovedal, že Santa je príliš tučný  a oni majú úzky komín, tak by sa do neho nezmestil – v Saudskej Arábii sa totižto nekúri, takže väčšina domov nemá žiadny komín a keď už, tak naozaj len úzky…

Aj keď nemajú Vianoce, v Saudi sa svätí sviatok Eid Al-Fitr, sviatok ukončenia Ramadánu, ktorý mi v istom slova zmysle tak trochu Vianoce pripomínal. V prvý deň tohto sviatku sa totižto rodiny oblečú do nových šiat, a idú najprv do mešity na ďakovné modlitby a potom navštíviť  starých rodičov, kde sa v rámci spoločných raňajok podávajú špeciálne jedlá, pripravované iba raz do roka… príbuzní si vymieňajú drobné darčeky  a deti dostávajú aj peniaze. Okrem toho sa ale v tento deň platia v Saudi  dane, tzv. Zakat, akýsi povinný „desiatok“. Každý si môže vybrať, komu a ako ho bude platiť – či štátu, miestnej mešite, nejakej charite alebo konkrétnym chudobným. A práve v tejto rodine, ktorú som spomínala, mali na prvý deň Eidu krásny zvyk. Deti skoro ráno, ešte prv ako išli do mešity, vybrali jedny svoje staršie šaty, topánky a hračku, mamička zbalila kôš s jedlom a všetci spolu išli navštíviť „svojich chudobných“ na predmestie Rijádu. Tu odovzdali dary a otecko, samozrejme, pridal chudobnej vdove s mnohými deťmi, aj značný obnos peňazí. Veľmi sa mi páčilo, že sa deti takto už od útleho veku učili podeliť o svoje veci s tými, ktorým nebolo toľko dopriate. Uvedomila som si,  že aj u nás sa kedysi  na Vianoce tí bohatší delili s tými chudobnejšími o to, čo mali na vianočnom stole. A tak mi napadlo, že možno aj v Saudskej Arábii majú Vianoce a ani o tom vlastne nevedia…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články