Čo by dnešné deti napísali Bohu...

Nie, nepomýlila som sa, nejdem písať o tom, čo by deti napísali „Ježiškovi“ – na listy Ježiškovi s prosbami o darčeky je už aj tak neskoro, nestihol by to ani online. Mám naozaj na mysli listy, ktoré deti píšu Bohu…

Útlu knižočku s týmto názvom vydalo prvýkrát na Slovensku malé vydavateľstvo Knižná dielňa Timotej v roku 1999 a o rok neskôr na to v Česku Karmelitánské nakladatelství. Samotné dielko napísala ale dvojica autorov Stuart Hample a Eric Marshall už v roku 1967 a chvíľu teda trvalo, kým sa dostalo do postsocialistického Československa.

„Milý Bože, mohol by si mi povedať, k čomu je dobrá nádcha?“ Tvoj Ľudo

„Milý Bože, ja viem že som chcel sestru, ale nemohol by si so to vrešťadlo zobrať zase naspäť?“ Erik
„Milý Bože, chápem, že je pre teba veľmi ťažké milovať všetkých ľudí. V našej rodine sme iba štyria a mne to teda veľmi nejde…“ Anežka

„Milý Bože, je pán farár tvoj kamarát alebo sa poznáte iba pracovne?“ David

„Prečo sa v Biblii nepíše o „pani Bohovej“? To si s ňou ešte nebol ženatý, keď si ju písal?“ Jakub

„Milý Bože, naozaj si chcel, aby žirafa vyzerala takto alebo si ju trochu zbabral?“ Dora

„Milý Bože, ďakujem ti za brášku, ale ja som sa modlila za psíka…“ Gabina

„Milý Bože, nemyslel som si, že fialová ladí s oranžovou, ale ten západ slnka, čo si urobil v nedeľu, to nemalo chybu…“ Eugen

„Milý Bože, naša učiteľka hovorí, že severný pól nie je naozaj hore. Pomýlil si sa jaj niekde inde?“ Braňo

„Keď si taký múdry, skús rozlúštiť moju šifru: VDDL RBT CLJKS NT PSD KHLSM ATFO. Ak to rozlúštiš, tak zajtra zaprš, nech viem…“ Jaro

Takýchto nádherných, úprimných vyznaní, písaných neumelou detskou rukou, včítane gramatických chýb, škrtancov či machúľ, spolu s jednoduchými detskými kresbami, je v knižke hádam sto. Pripomínajú nám všetkým, aká čistá a nevinná je detská duša a ako na mnohé otázky nevieme stále odpoveď ani my, napriek tomu, že sme vzdelaní a študovaní – alebo je to možno práve preto? Pri čítaní týchto vtipných a milých textov by možno mnohým z nás došlo, aké hlúpe, nezmyselné a de facto malicherné statusy nás denne obklopujú. A pritom je to také jednoduché – malé deti sú nám schopné ukázať, na čom skutočne v živote záleží. Nemyslíte si, že taká odpoveď na otázku: „Pane Bože, a je ti Matka príroda rodina?“ je naozaj mimoriadne dôležitá?!

Rozmýšľala som nad tým, čo by asi napísali Bohu dnešné deti. Možno niečo takéto…

„Pane Bože, ja viem, že som sa modlil za to, aby sme nešli do školy, ale nemyslel som to zase na až tak dlho…“ Tonko

„Milý Bože, nemáš okolo seba ešte dosť ľudí? Môj dedko zomrel a ocko povedal, že išiel k tebe do neba…“ Hanka

„Vieš mi povedať, čo ti spravili anjeli, že si ich tak zmenil? Boli sme v nemocnici a tam boli takí v kombinézach a vyzerali ako zo Star Wars a mamička povedala, že sú to anjeli…“ tvoj Jožko.

Keby som mohla byť opäť dieťaťom a napísať v tomto okamihu Pánu Bohu nejakú otázku, asi by som napísala:

„Pane Bože, ako je možné, že máš s nami ešte stále takú trpezlivosť? A ďakujem ti, že so mnou zvlášť…“ Soňa