O povrchnosti…

Dnešným blogom reagujem na včerajšiu skúsenosť, ktorá ma prinútila hlbšie sa zamyslieť nad sebou, nad svojimi reakciami, ale zároveň aj nad vnímaním a reakciami  iných ľudí – dokonca si dovolím povedať, že momentálne asi väčšiny z nás…

Začnem trochu zoširoka…minulého roku na jeseň, keď som sa po svojom príchode do Brna trochu rozkukala, rozhodla som sa ponúknuť na český trh niektoré svoje, už na Slovensku vydané knihy. Kamarát, tiež slovenský spisovateľ, mi odporučil vydavateľstvo Naše Vojsko, ktoré jemu práve akceptovalo knihu a tak som im poslala dva rukopisy svojich románov s detektívnou zápletkou, po ktorých s nadšením skočili. O pár dní na to som dostala pozitívne vyjadrenie aj od vydavateľstva BizBooks, kde vychádza môj obľúbený Ladislav Zibura, že akceptujú môj cestopis o Saudskej Arábii. Obidve vydavateľstvá mi vzápätí poslali zmluvy s veľmi podobnými podmienkami a ja som po ničom inom nepátrala, zmluvy podpísala a tešila sa, že niekedy na jar tohto roku budú knihy na svete – Insallah !

Včera ráno tesne pred vypnutím telky som zaregistrovala na ČT24 krátky šot  o tom, že na vydavateľstvo Naše Vojsko bude pravdepodobne uvalená žaloba za zneužívanie nacistických symbolov.  Najprv som stuhla, potom ma oblial studený pot a mala som blízko k mdlobám pri predstave, že som sa upísala vydavateľstvu, ktorá propaguje fašizmus. Nenapadlo mi nič iné, len bleskovo napísať dotyčnému kamarátovi, nech o tom zistí čo najviac a bežala pracovať – teda v pravom slova zmysle, sadla som za počítač  a učila online angličtinu…

Až  niekedy podvečer som sa nakoniec dostala k linke, čo mi kamarát poslal – prikladám https://zpravy.aktualne.cz/domaci/policie-obvinila-nakladatelstvi-nase-vojsko-kvuli-podeji-pre/r~4bebbd90570e11eb8972ac1f6b220ee8/– z ktorej som pochopila, že ide už o staršiu záležitosť, o ktorej som nič nevedela a že by to mohlo byť relatívne „kóšer“, ale aj tak som bola z toho rozbitá a nemohla spať…

Dnes ráno som sa zobudila a prvé, čo mi napadlo, bolo, že aká som bola blbá, že som jednoducho reagovala zbrklo na niečo, čo som nemala overené, a že v mojej hlave okamžite vznikali pyramídové konštrukcie, čo keby, ak by a čo by potom, keby, a vôbec. Uvedomila som si,  že za to všetko môže moja povrchnosť – nielen tá, vďaka ktorej som si dopredu neoverila všetky dostupné informácie o zmienenom nakladateľstve už pred podpisom zmluvy, ale aj tá, s ktorou stále vnímam všetky správy okolo seba – napríklad aj to, ako čítam statusy na FB, z ktorých neostane v mojej hlave prakticky nič a vzápätí ich zabudnem. Ale zároveň mi došlo, že takto fungujem nielen ja, ale aj milióny ďalších ľudí na celom svete a že práve táto naša povrchnosť je geniálnou živnou pôdou pre všetky konšpiračné teórie a dezinformácie, ktoré nás držia v strachu. Momentálne je to strach z koronavírusu, z toho, že sa nestihneme včas zaočkovať, že nebudeme môcť cestovať a vôbec, všetky  tie ďalšie strachy, ktoré máme – neviem ako vy, ale ja ich teda mám celkom dosť…

A tak píšem tento blog nie ako apel, že „Ľudia, preboha, nebuďte povrchní !“, ale skôr ako niečo, s čím sa chcem podeliť, lebo si s tým sama neviem rady. A tak možno, keď  si ho prečítate  „nie povrchne“, tak vám niečo napadne…ďakujem…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články