Zvu tě na poušť Karakum…

„Vyzerá to, že smrť si začína vyberať samé osobnosti…“ smutne skonštatoval v rámci našej korešpondencie môj slovenský kamarát, s ktorým si zvykneme vymienať kultúrne novinky. Mal pravdu, tento týždeň odišiel do umeleckého neba ďalší významný „zjav“ – Ján Vodňanský…

Popri známych dvojiciach ako boli Šlitr -Suchý, Šimek – Grossman, Voskovec – Werich, bola dvojica Skoumal-Vodňanský  možno o trochu menej známa, zato z celkového  pohľadu vývoja našej kultúry nemenej dôležitá. Vystupovali spolu v Činohernom klube v Prahe, kde Skoumal väčšinou skladal pesničky na humorné a niekedy až absurdné Vodňanského texty a celkovo sa snažil vyselektovať to najlepšie, čo Vodňanský zo seba doslova „chŕlil“ ako na bežiacom páse. Kto by si nepamätal „Pricházají maršálové, maršálové…“ alebo „Jak mi dupou králíci“. A samozrejme, množstvo ďalších skladieb, o ktorých možno mnohí z nás ani nevedia, že sú práve z ich tvorivej dielne, či napríklad hudba k večerníčkom Pat a Mat či známa muzikálová scéna z filmu „Trhák“, ktorú si u nich objednal dlhoročný priateľ Ladislav Smoljak.

Ja som nemala to šťastie stretnúť Vodňanského osobne, ale poznala som ho cez jeho tvorbu. V lete roku 1978, keď mal po podpise Charty 77 zakázané vystupovať, som totižto ako členka umeleckého súboru DISK robila tzv. „kultúrnu úderku“ , čiže cestovala po celej republike a spríjemňovala večery unaveným brigádnikom, ktorí v rámci „letnej aktivity“ pomáhali nášmu socialistickému hospodárstvu v továrňach či na poliach. Boli sme typický súbor Malých javiskových foriem, ktorý vystupoval s pesničkami, scénkami, vtipmi a my, dievčatá, sme občas pridali aj nejaké tie „tanečky.“  Vedúci súboru bol osobný Vodňanského priateľ a keďže vtedajšia slovenská kultúrna scéna výrazne postrádala podobné humorno-hudobné dvojice, prezentovali sme tvorbu hlavne už spomínaných českých dvojíc zo Semaforu a vždy medzi to vložili aj niečo od Skoumala a Vodňanského. Zodpovední pracovníci  SZM, ktorí mali naše vystúpenia na starosti, nemali absolútne šancu v tej pestrej zmesi na javisku vyzistiť, čo je od koho, keďže sa vtedy žiadni autori neuvádzali. Jednoducho sme spievali všetko možné, čo sme sa naučili a striedali to s vtipmi a scénkami, ktoré boli takisto prebraté alebo vznikali počas našej cesty autobusom z jedného mesta do druhého, prípadne  priamo na javisku ako momentálna improvizácia. Bola to pre mňa naozaj vynikajúca škola a veľa som sa počas týchto vystúpení naučila, aj keď vtedy som to tak vôbec nevnímala  a jednoducho si to užívala. O rok neskôr som už bola na tej opačnej strane a sama zažívala „najsladšiu“ brigádu v mojom živote v čokoládovni ZORA Olomouc… mňam…mňam…

Vodňanského tvorbu mi pred dvomi rokmi pripomenul kamarát, divadelník a hudobník Ivan Mizera, ktorý – aj keď žijúci v Kanade – vydal v spolupráci s Vodňanským CD pod názvom „Zvu tě na poušť Karakum…“ Poslal mi pozvánku na krst, ktorý sa konal v Bratislave a ktorého som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť,  keďže som ako čerstvá vdova riešila v Londýne úplne iné veci. Prikladám ale link na titulnú skladbu, snáď sa  vám to bude dať vypočuť. V piesni je zreteľný neopakovateľný  jedinečný Vodňanského humor a jeho úžasná schopnosť dať dokopy slová, ktoré dokázali v ľuďoch evokovať niečo úplne iné, ako v skutočnosti vyjadrovali. Nič z tejto jeho danosti sa za tie roky nezmenilo a je mi teraz úplne jasné, prečo sa ho tak bývalý režim bál – aj keď v tom sedemdesiatom ôsmom som to ešte tak nechápala…a tak si to užite… „Zvu tě na poušť Karakum…“      https://mail.google.com/mail/u/0/?ui=2&shva=1#search/mizer/FMfcgxwGBmpLBJXjPNwtpRlGhTFrvbSM?projector=1

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články