Čo sa dá naučiť od menšieho brata…

V poslednej dobe mám trochu starosti a tak menej čítam a aj menej píšem a tak som ani nereagovala na dva Tomášove články o Pirátoch a blížiacich sa voľbách. Akurát dnes mi tak napadlo, že by bolo možno dobré poučiť sa a vyvarovať sa tak slovenskej cesty do pekla…

Odkedy som v júli minulého roku prišla do Česka, kupujem si občas časopisy. Je to môj zvyk, vždy sa snažím zistiť, čo ľudia v tej-ktorej krajine čítajú, čo ich zaujíma plus, samozrejme, sledujem aj knižné rubriky, keďže som podpísala zmluvy na vydanie štyroch mojich kníh v češtine. Kupujem viac-menej spontánne, týždenníky i mesačníky, a vôbec neriešim, kto je vlastníkom daného periodika, či sa náhodou nejedná o nejakého „finančného žraloka“ alebo dokonca o samotného Babiša (mimochodom, môj starší syn, ktorý žije v Brne už 17 rokov, kedy sem prišiel študovať na Masarykovu univerzitu, mi dokonca ponúkol nákupnú aplikáciu, ktorá mi ukáže, či daný výrobok náhodou nepochádza z Agrofertu, keďže vždy negatívne reaguje, keď mi niečo od neho nájde v chladničke, čomu sa bránim, že bolo na Rohlíku napísané „od českého farmáře“  a že ako som to mohla tušiť, že nie som jasnovidec…).Takýmto spôsobom sa ku mne minulý týždeň dostal po prvýkrát aj časopis ECHO, v ktorom ma zaujal hneď editorial, teda konkrétne, jeho prvý a posledný odstavec…

„Příštím premiérem bude Babiš, nebo Bartoš…dnes na začátku března výskumy veřejného mínení už favorizujú toho druhého, Ivana Bartoše…“

„Andrej Babiš už svoj další zápas nevyhraje, ale ze Slovenska přichází další varovaní, a to je vláda změny v podání Igora Matoviče…“

V čase, keď píšem tieto riadky, je už pravdepodobne vláda Igora Matoviča minulosťou, čo by snáď mohlo ukončiť dlhotrvajúcu vládnu krízu a konečne sústrediť pozornosť na skutočné problémy krajiny, ako sú na koronavírus zomierajúci ľudia a krachujúci podnikatelia. Mne však pri čítaní tej poslednej vety zablikala v hlave kontrolka pri slovnom spojení „vláda zmeny“. Predchádzajúcich  slovenských parlamentných  volieb som sa totižto zúčastnila a z Londýna volila poštou, čo sa mi v tých predtým nedalo, keďže do Saudskej Arábie pošta zo Slovenska nechodila.  V Londýne som však mohla a tak som volila, a aj keď som nevolila Matoviča, ale stranu bývalého prezidenta Kisku, volila som v rámci kampane „Voľme zmenu“. Množstvo iných ľudí  – a zvlášť v Anglicku – vôbec nevedelo, koho vlastne volia, chceli sa len zbaviť Fica a vlády Smeru. A tak sme všetci volili zmenu…

Po čase sa ale ukázalo, že nie každá zmena musí byť dobrá. Slovenská vláda si síce najprv získala ľudí odhaľovaním a trestaním korupčných škandálov  predchádzajúcej vlády, ale neskôr sa prejavila neschopnosť jednotlivých jej členov plus sa rozpory v zlepenci, nazývanom „vládna koalícia“, hromadili a vyostrili sa v čase krízy, spôsobenej pandémiou. Bolo to logické, keďže obyčajne práve v čase krízy a pod stresom,  sa najlepšie vykryštalizujú charaktery, a nebolo tomu inak ani v tomto prípade. Súčasné aktivity slovenskej vlády nemajú  nič spoločné s politickou kultúrou a my naozaj nemáme štátnika, ktorý by bol aspoň trochu  osobnosťou (snáď pani prezidentka, tá sa ako-tak snaží, ale na druhej strane, veľa toho nemôže). Vy tu v Česku ste mali aspoň Havla, na Slovensku by sme pri hľadaní osobností s politickou kultúrou museli ísť snáď až k Štefánikovi…bohužiaľ.

Podľa mňa je to celé práve o politickej kultúre, ktorej sa dnešná generácia politikov nemala kde naučiť  – v čase socializmu  teda rozhodne nie. Píšem teraz knihu spomienok detí evanjelických farárov z toho obdobia a denne sa dozvedám, čo všetko museli skúsiť…prenasledovanie, uväznenie otca, nepríjemné návštevy eštébákov, problémy so štúdium, a podobne a podobne. Nie, určite tu žiadna politická kultúra vtedy nebola a nejako sa stalo, že tu nie je ani teraz. A tak len treba dúfať, že tá zmena, ktorá nastane v Česku po nadchádzajúcich  voľbách, bude lepšia, ako tá slovenská – niekedy sa dá možno niečo naučiť aj od menšieho brata…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články