Čaro angličtiny…
Napadlo vám niekedy, že naše „šortky“, teda kraťasy, pochádzajú z anglického slova „short“ – krátky? Slovenský rozhlas dal tento rok tomuto slovu ďalší rozmer vyhlásením súťaže „Šortky 321“ v písaní poviedok, ktoré musia mať 321 slov. A tak vám ponúkam na pobavenie tú moju pod názvom „Čaro angličtiny….“
Prvý žiadateľ o priateľstvo sa prihlásil hneď na druhý deň potom ako Hilda updatovala svoj Facebookový profil a priznala, že je widowed – ovdovelá. Nejaký John Smith z Kalifornie pózoval pred veľkým fárom s ešte väčším bruchom. Hilda ho odignorovala, podobne ako všetkých ostatných, ktorí sa začali objavovať vďaka nejakému facebookovému algoritmu prakticky každý deň. Ako učiteľka angličtiny mala profil v angličtine a tak všetci boli z Ameriky, z Kanady, z Austrálie či Anglicka. Hilda ich nechávala nepovšimnutých, stále sa necítiac na to, aby – aj keď virtuálne – randila s nejakým mužom…
Francois sa objavil jedno šedivé sychravé ráno, keď sa Hilda len horko-ťažko nútila vstať z postele. Mal snedú pleť, a úprimné nežné hnedé oči. Meno mal francúzske, lebo pochádzal z Libanonu. Podľa dátumu narodenia na profile bol o niekoľko rokov mladší ako Hilda, ale to vedela len ona – svoj vek nezverejnila podobne ako miesto pobytu…
Písali si niekoľko mesiacov a nezáväzných smajlíkov postupne vystriedali srdiečka. Hilda zaspávala opäť s trepotaním motýľov v bruchu a zároveň so strachom, čo bude, keď ju požiada o osobné stretnutie a zistí TO…
Ako sa blížil termín stretnutia, odhodlávala sa zakaždým, že mu TO povie, že sa prizná a nakoniec nikdy nenabrala odvahu. Pri jeho poslednom telefonáte z letiska len ticho šepla „Walker…“ Jej ďalšie slová zanikli v letiskovom ruchu…
Keď o pár hodín zazvonil pri jej dverách, zobrala servírovací stolík, s ktorým chodila po byte, a prešla k dverám. Stál tam Francois a pozeral na ňu tými krásnymi nežnými očami.
„Pre teba…si chcela…“ podal jej fľašu whisky Johny Walker v Duty Free Shop taške.
Hilda mlčky zobrala fľašu a položiac ju na servírovací stolík, kývla hlavou smerom do kúta chodby, kde stálo jej trojkolieskové chodítko – po anglicky „walker“…
Francois pochopil a zasmial sa takým nákazlivým smiechom, že Hilda neodolala a rozosmiala sa tiež. A tak sa smiali spolu a pili whisky a znovu sa smiali a znovu pili – až kým nepomreli…
Text hladí. Díky.
Aj ja ďakujem, teším sa, keď je to tak, ako má byť, že pohladí…
Myslím, že de facto jako bilingvální osoba můžete podobných povídek sypat z rukávu tucty. A tak se těším na další, Soňo.
Ďakujem, Tomáš, jj, zopár by sa našlo, aj keď ono sa vtesnať do 321 slov nebolo pre nás, ukecaných, až také jednoduché…
Jeeee já Vám omylem dala 4 hvězdičky… Uff… 🌟 🌟 🌟 🌟 🌟
Pěkný, líbí se mi, když příběh končí hezky, já to moc neumím, u mě vždy někdo někoho zklame, nebo mu zlomí srdce anebo ho dokonce zabije.
Moja, to zase neviem ja, ja mám vždy šťastné konce..lebo neviem stále ani čítať ani písať smutné veci..snáď časom…ďakujem…