Rozprávkový Český Krumlov

Je skoro ráno. Túlam sa starými uličkami. Vonku niet ani nohy, iba pár ženských v oranžových vestách zametá miliónmi krokov vyhladenú dlažbu. Slnko sa pozvoľne dotýka veže zámockej, pohladí vežu kostolnú a oprie sa do hradieb.

Začína ďalší deň plný turistov, obdivujúcich tento český klenot. Okrem češtiny tu hojne počuť angličtinu, nemčinu, sem tam ruštinu a slovenčinu. Na rozdiel od minulosti, návštevníkov z Ázie je málo. Je top sezóna, ale mesto nie je preplnené. No v piatok ľudí citeľne pribúda. Takmer každý penzión už má na dverách ceduľu OBSAZENO. Nájsť večer pekné miesto v reštaurácii s výhľadom na rieku či zámok je problém.

Do Krumlova sme prišli autom, najkratšia a najrýchlejšia trasa viedla cez Rakúsko. Náš hotel má síce vyhradené parkovisko, no za deň parkovania chcú 590 CZK, čo je cca 23€ x 4 dni. Uff, zdá sa nám to dosť, využijeme radšej odstavné parkovisko, ktoré stojí na celý pobyt 970 CZK. Od hotela je vzdialené cca 10 minút pešo. Mesto má niekoľko takých parkovísk. Parkovací lístok sa kupuje v Informačnom centre na Námestí svornosti.

Zámok Český Krumlov

Zámok je po Pražskom hrade druhý najrozsiahlejší v Česku. Vraj má okolo 400 miestností. Načo komu bolo toľko cimier, aj keď bol nesmierne bohatý, to mi hlava neberie.  🙂

Na druhé nádvorie prejdete okolo hradnej priekopy, v ktorej žijú, údajne od 16. storočia, medvede. Teraz sú dvaja, myslím, že mama medvedica a dcéra. Ochrancovia zvierat sa ohradzujú, no podľa ošetrovateľa sa dožívajú cca 30 rokov, čo je viac, ako priemerný vek medveďa. A to je podľa neho známka, že sa o nich starajú dobre.

Zámok je naozaj krásny, plný pôvodného mobiliáru. Prejsť ho celý aj so záhradami zaberie dosť času a možno sa aj málinko zapotíte. Nie je to vždy len po rovinke.

Záhrada má približne 700 metrov na dĺžku a končí leknovým jazierkom. Zo zámku do nej vedie „plášťový most“. Vraj bol postavený pre zámockú pani, ktorá bola na vozíčku. V strede záhrady je otvorené divadlo s otáčavým hľadiskom. Herci hrajú na tráve, alebo v letohrádku, ktorý je hneď vedľa. Pri zmene scény teda nepadne opona, ale sa otočí hľadisko iným smerom.

Starými uličkami

Staré, kľukaté, úzke uličky s malebnými domami sú rovnaké už storočia. Najlepšie to vystihol majster pera Karel Čapek:

Tak tedy jsou tu staré štíty, arkýře, vikýře, podloubí, oblouky, ochozy, cimbuří, sgrafita, fresky, schody nahoru a dolů, balustrády, kašny, sloupy, patníky, kouty, trámy, mázhauzy, podjezdy, historické dláždění, klikaté ulice, betlémy, vysoké střechy, gotický kostel, minoriti, a všude červené rožmberské růže, kam se vrtneš, vidíš samou malebnost a starodávnost a historickou slávu…

Tak je to aj teraz. Mesto si úzkostlivo chráni to svoje „genius loci“. Je celkom pôžitok len tak z nohy na nohu kráčať a nasávať tú starú atmosféru, podporenú útulnými reštauráciami, kaviarňami, predajňami všakovakých „umeleckých“ suvenírov, galériami a múzeami. Budovy sú poopravované, ale zachovávajú si ten starodávny ráz.

Apropos – mázhaus je veľká sieň, cez celé prízemie meštianskych domov. Bola takmer vždy klenutá a používala sa ako výčap alebo iný obchod.

Za zmienku stojí napríklad múzeum Fotoateliér Seidel. Otec a syn – Josef a František Seidloví tu v prvej polovici 20. storočia vytvorili unikátnu obrazovú dokumentáciu života v Českom Krumlove a pošumaví.

Múzeum sídli v pôvodnom secesnom dome a nájdete tu zaujímavú zbierku fotoaparátov, rôznych prístrojov a pomôcok na spracovanie a predaj fotografií. Múzeum ponúka možnosť nechať si zhotoviť fotografie v dobovom oblečení upravené na spôsob prvorepublikových obrázkov. Fototermíny sú dosť plné, treba sa objednať v predstihu.

Ďalšia významná osobnosť – rakúsky expresionista Egon Schiele (* 12. 6. 1890, Tulln – † 31. 10. 1918, Viedeň) žil v Českom Krumlove v rokoch 1910 – 1918. Zomrel mladý, aj so ženou podľahli španielskej chrípke. V Českom Krumlove je nádherné Art centrum Egon Schiele, kde je okrem maliarových obrazov vždy inštalácia zaujímavých diel aj iných autorov.

V meste je mnoho zaujímavých drobných umeleckých diel – morový stĺp na námestí, súbor plastík v mestskom parku, staré súsošia na Latráne aj Plášťovom moste, lavička Na fortně s prstami nôh od Miroslava Párala.. a mohla by som pokračovať, ako pán Karel Čapek.

Kultúry sa dá užiť cez leto dosť. V záhrade pivovaru Eggenberg sú takmer denne folkové koncerty, v mestskom parku rockové koncerty, v zámockej záhrade v divadle s otáčavým hľadiskom sú činoherné predstavenia, kostýmové opery aj balet (vstupenky sú vypredané dlho dopredu), z času na čas sú remeselné trhy, či vystúpenia pouličných umelcov a eskamotérov na námestí. Čo sa komu páči a na čo má chuť.

Raj vodákov

Českým Krumlovom preteká rieka Vltava. Kľukatí sa ako had a ovíja celé mesto. Je rajom pre vodákov a pltníkov. Veľa firiem v okolí ponúka kvalitný servis, aby si rafťáci mohli poriadne užiť adrenalín z vltavských jezov. A že si to poriadne užívajú, sme sa presvedčili z brehu. Každý deň sa po rieke za hlasného pokrikovania ahoooj! plavilo množstvo všakovakých gumených člnov a kanoe.

Zaujímavé je napríklad splaviť mestečko a okolie na plti. Je fajn, že pltník povykladá, na čo sa dívate a povie čo to z histórie. My sme to tentoraz nestihli, tak nabudúce už určite.

Láska na celý život

Český Krumlov je pre mňa jedno z najkrajších miest v Čechách. Možno sa niekomu zdá gýčový a veľmi prispôsobený turizmu, ale to rozprávkové čaro sa mu nedá uprieť. Či je to meandrami rieky, alebo mohutným, doteraz neelektrifikovaným zámkom, štýlovými kaviarničkami s výbornou kávou a domácimi pralinkami, alebo všakovakými príšerkami, čo na nás hľadia z kastlových okien starých domov… Neviem. Z času na čas ma sem srdiečko zase pritiahne.

Pre ešte viac obrázkov sa prekliknite do mojej webovej galérie.

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články