Vianoce v Saudskej Arábii a inde – dnes aj s receptami…

Tí z vás, čo pozerali prvý decembrový víkend prvú Veľkú cenu Saudskej Arábie Formule 1, si možno vzdychli : „Ach, aj ja by som chcela mať na Vianoce blankytne modrú oblohu a 29 stupňov miesto tejto šedivej zimy…“

Nuž, dovolím si vás ubezpečiť, že nie je zlato, čo sa blyští a Vianoce v Saudskej Arábii sa od tých našich neodlišujú len počasím, ale aj mnohým iným. Ako prvé snáď stojí za zmienku, že tam prakticky vôbec nie sú… Jednoducho, nie – v saudskom Hijjra kalendári, podľa ktorého je momentálne rok 1443, teda po našom „temný stredovek“, sú spomenuté iba dve moslimské sviatky – Eid al Fitr a Eid al Adha. Aj keď ten prvý som v niektorej svojej knihe prirovnala k našim Vianociam, jedná sa iba o vonkajšiu podobnosť – všetko je vyzdobené, vysvietené, ľudia nechodia do práce, rodiny si obliekajú nové šaty, vzájomne sa navštevujú a dávajú si darčeky, varia sa špeciálne jedlá, ktoré sa podávajú iba raz do roka. Tu to ale končí – naše skutočné Vianoce sú v Saudi normálnym pracovným dňom…
Samozrejme, nikto vám nemôže zakázať, aby ste si Vianoce urobili doma…a tak sme my cudzinky, pravidelne chodievali na rôzne vianočné bazáre, organizované ambasádami a kupovali tam vianočné ozdoby, pohľadnice, darčeky, vôbec všetko, čím sme si potom vyzdobili naše apartmány, aby to vyzeralo skutočne vianočne. Aj my s manželom sme mali vždy umelý stromček so svetielkami a vianočnú ružu, ktorá sa vždy (úplne nenápadne) začiatkom decembra objavila v miestnych kvetinárstvach, honosiac sa svojim latinským menom…
Ja som varila na Štedrý večer tradičnú kapustnicu, teda v skutočnosti dve, lebo manžel nejedol mäso a tak som jemu varila diétnu, bez klobásky. Kapustnica bola medzinárodná – kyslá kapusta bola z nemeckej konzervy, sušené hríby boli z francúzskeho Carrefouru, kyslá smotana bola saudská a klobásky boli slovenské. Mne sa totižto vždy nejako podarilo ich do Saudi prepašovať ( ak náhodou neviete, s bravčovinou je to tam presne tak isto ako s alkoholom – nesme sa konzumovať, dovážať ani predávať). Obyčajne som pašovala menšie klobásky v krabici od banánikov v čokoláde, kde ich bolo na obale nakreslených šesť a klobásky mali podobný tvar. Takisto som pašovala napríklad aj TATRA TEA, teda tie šesťkusové darčekové balenia, ktoré vyzerali ako kozmetický balíček a ja som ich vždy šupla do batožiny k drogérii a bolo vybavené – jednoducho, človek je tvor vynaliezavý. Okrem kapustnice som robila klasický zemiakový šalát, ale rybu som niekedy nevyprážala (manžel si potrpel na to, aby všetko u nás doma bolo veľmi zdravé), ale robila som ju na tzv. nórsky spôsob. Mám totižto priateľku, ktorá vtedy pôsobila v Saudi ako nórska konzulka ( teraz pôsobí v Argentíne, takže som vďaka tomu navštívila minulého roku aj túto krajinu a stihla to tak ešte tesne pred Covidom!) a tá nás pozvala prvý Štedrý večer jej pobytu v Saudi na večeru, ktorú organizovala pre škandinávsku komunitu v Rijáde. Boli tam prítomní okrem nej ešte pracovníci dánskej a švédskej ambasády, ktorí takisto ako ona nedostali na Vianoce voľno a museli zostať v Rijáde. Večeru pre dokopy asi 20 ľudí pripravoval vtedy kuchár nórskej ambasády a manželovi servírovaná ryba mimoriadne chutila…tu je recept :
Filety z akejkoľvek ryby (môžeme kombinovať viac druhov, ako napr.tresku, haddocka, pangasius, dokonca aj lososa) namočíme na noc do slaného mlieka. Na druhý deň ich vyberieme, necháme odkvapkať, poukladáme do maslom vymastenej ohňovzdornej misy, posypeme zmesou rybacieho korenia, poukladáme na ňu na kolieska nakrájaný pór a mrkvu ( ak to chceme mať skôr hotové, odporúčam zeleninu oblanšírovať, teda obariť vriacou vodou) a zalejeme kyslou smotanou, pomiešanou s nahrubo nastrúhaným tvrdým syrom. Pečieme vo vyhriatej rúre zhruba pol hodinu a podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom. Musím povedať, že keďže ja nie som veľmi „prílohová“, zvyčajne ju jedávam bez zemiakov, len so šalátom…
Keďže manžel bol Angličan, chodievali sme v Rijáde zvyčajne aj na Vianočnú párty na britskej ambasáde. Na rozdiel od vianočných posedení u našich priateľov či Mikuláša na českej ambasáde, toto bolo veľmi „posh“ podujatie, kde bol predpísaný „dress code“ – páni boli v smokingoch a dámy v dlhých róbach vetrali rodinné šperky. Hlavným chodom sviatočnej vianočnej večere bol celý pečený moriak, plnený tradičnou gaštanovou plnkou, ktorého porcovali a servírovali olivrejovaní čašníci v bielych rukaviciach. Výhodou a zároveň aj nevýhodou celého podujatia bol fakt, že tam bol absolútne zadarmo všetok možný dostupný alkohol, včítane šampanského, Whiskey a Baileys, takže v strikne bezalkoholovej Saudskej Arábii to znamenalo, že boli všetci prítomní veľmi skoro sťatí „pod obraz Boží“- aj keď boli Vianoce…
Moriaka s gaštanovou plnkou som pripravovala iba raz v živote…bolo to na Vianoce v roku 2009, ktoré sme trávili s manželom, našimi synmi, švagrinou a svokrou v manželovom rodnom dome na Isle of Wight. Keďže nás bolo celkom dosť na sviatočný obed ( Angličania nesvätia Štedý večer, spoločné slávnostné jedlo je obed na Christmas Day – Prvý sviatok vianočný), tak som sa uvolila, že teda na Štedrý večer bude kapustnica a opekance, ktoré moji synovia doniesli zo Slovenska, a že na slávnosntný obed upečiem tradičného moriaka s gaštanovou plnkou. Čo vám budem čo hovoriť – keby som bola vedela, čo ma čaká, tak si zahryznem do jazyka. A veru som si do neho hrýzla v ten deň ešte veľa krát, keďže na Vianoce sa nepatrí nadávať. No povážte, už len samotná plnka – najprv sa musela nakrájať bageta na drobné kocky a nechať sa cez noc vyschnúť. Potom uvariť, ošúpať a na drobno nakrájať gaštany. Potom udusiť na masle cibuľu spolu s nadrobno nakrájaným stopkovým zelerom a šalviou. Potom sa to celé muselo pomiešať s bagetou, zaliatou mäsovým vývarom, pridať soľ, tymián, nasekaný pertžlen a až tak sa tým mohol naplniť moriak. A ten sa tiež nemohol piecť len tak… Najprv sa msela vyhriať rúra, potom sa musel piecť odokrytý dve hodiny pri 250 stupňoch, potom zakrytý a teplota zsa musela znížiť, potom zase odokrytý, aby bol chrumkavý, ale musel sa kontrolovať, aby nebol suchý a zároveň bol mäkký, slovom, bol v rúre vyše päť hodín a robila som ho na etapy, keďže som, samozrejme, chcela ísť s ostatnými na Christmas Day do kostola – jednoducho, never more !
A skončím tým, čím som začala – keďže v Saudi už majú závody Formule 1, je úplne jasné, ako sa život v tejto krajine mení. Za našich čias bolo možné v obchodných reťazcoch kúpiť taliansky vianočný dezert PANETTONE a v predajniach Mark&Spencer „Minced pies“ a „Christmas Pudding“, ale výzdoba nebola žiadna. Tento rok už v saudských supermarketoch žiaria vianočné stromčeky. Čestne sa priznám, že by ma to kedysi, keď ma mutawa ( príslušník saudskej mravnostnej a náboženskej polície ) naháňal po shopping centre s výkrikom „Cover your hair!“, ani vo sne nenapadlo. A tak to vyzerá, že saudské Vianoce sa už pomaly, ale isto začínajú podobať tým našim – aj keď na drevený vyrezávaný Betlehem si ešte asi počkáme…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články