Ako šklbú turistov inde…

Včera som sa vrátila z dovolenky v zahraničí a tak sa delím o čerstvé dojmy z toho, ako šklbú turistov inde…

Hneď na úvod musím povedať, že som mala to šťastie a mohla precestovať naozaj veľa krajín skoro všetkých kontinentov – s výnimkou Austrálie a Antarktídy – a tak moje skúsenosti z dopravy, ubytovania a stravovania sú naozaj pestré. Hovorí sa, že nič na svete nie je dokonalé, takže obyčajne všade niečo škrípalo – občas iba nejaká maličkosť, občas niečo, čo vám naozaj pokazilo celú dovolenku.

Počas nášho šesťročného pobytu v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie, sme s manželom zaviedli tzv. systém rodinných dovoleniek – teda išli sme na týždeň niekde spolu s jeho synom z Londýna a s mojimi synmi, z ktorých starší žije v Brne a mladší v Bratislave. Pre mňa osobne to znamenalo fungovať pár týždňov ako cestovná kancelária – na všetkými zúčastnenými odobrený termín som musela zohnať letenky z Londýna, z Viedne a z Rijádu, nájsť hotel, kde by mali k dispozícii aj troj posteľovú izbu, keďže chalani chceli byť spolu ( ak ste to niekedy skúšali, tak viete, že to vôbec nie je ľahké), požičať na týždeň auto, aby sme mohli byť sebestační (čo nebolo ľahké tiež, keďže šoféroval môj starší syn, ktorý má cez dva metre a za volant hocičoho sa jednoducho nezmestí), zabezpečiť online vstupenky na všetky dostupné atrakcie, etc., – osobne si myslím, že skúseností mám celkom dosť a písala som o nich už aj v mnohých blogoch a niekoľkých svojich knihách…

Za doteraz „naj“ destináciu v okrádaní turistov považujem Jordánsko – a Jordánci si paradoxne aj sami priznajú, že „milking turists“ ( po našom ľudovo povedané, že si robia z turistov „dojné kravy“), je tam považované za národný šport. Ja osobne som mala pocit, že vo vymýšľaní výhovoriek sú jednoducho nedostižní…napr. keď sme po príchode na pláž Mŕtveho mora chceli zaplatiť vstupné, ktoré sme si deň predtým našli na webe, ohúrili nás dvojnásobnou sumou s tým, že „manažér ešte nestihol nahodiť nové ceny na stránku…“ Podobne tomu bolo v známej Petre, kde nás takisto privítalo skoro dvojnásobné vstupné ako to, čo bolo v informačnom prospekte a kde nasledovala podobne pohotová reakcia v štýle, že „prospekt je už starý…“ – a pritom sme ho dostali po prílete na letisku v Ammáne. Asi vrcholom bol výlet do Wadi Rum, kde bolo napísané, že pokiaľ máte veľké auto SUV (alebo 4×4, ako tomu hovoria na Blízkom Východe), môžete ísť sami bez sprievodcu. Také auto sme, samozrejme, mali a syn sa už neskutočne tešil ako bude brázdiť pieskové duny v údolí, ale po príchode bolo všetko inak…auto sme museli odstaviť na záchytnom parkovisku a zaplatiť 100 jordánskych dinárov ( v tom roku 2012 bol kurz s britskou librou skoro 1:1, čiže celkom dosť) za ich starý rozheganý Jeep aj so sprievodcom…môj chrbát si tento výlet riadne dlho pamätal…

Odvtedy ale prešlo 10 rokov, veľa sa zmenilo, doba pokročila, pandémia ovplyvnila „hospitality“ sektor asi tak ako žiadny iný a zmenili sa aj metódy „šklbania“ turistov…dve z nich sme zažili hneď po príchode do hotela v Palma de Mallorca. Kým nám recepčná robila check -in (mimochodom, veľmi príjemná Slovenka, žijúca tu už 17 rokov a poznajúca miestnu mentalitu, ktorej neskoršie rady sa ukázali byť veľmi užitočné), všimla som si tabuľku na recepčnom pulte : „WIFI 1 deň 3 eurá, 3 dni 7 eur, 7 dní 15 eur…“ Normálne som neverila vlastným očiam, že v roku 2022, kedy je prakticky všetko online, niekto od vás chce v hoteli platiť za pripojenie na internet… Bohužiaľ, bolo to tak a dokonca to platilo vždy iba na jeden „device“, to znamená, že keď ste si zaplatili na 7 dní a mali ste ako ja, aj mobil aj laptop, mohli ste vždy používať iba jeden – buď ste boli na mobile alebo na laptope. Museli ste vždy dané zariadenie odhlásiť a potom prihlásiť to druhé s použitím prihlasovacieho kódu, ktorý ste dostali z recepcie na papieriku. Takže pripomínam, že pokiaľ máte v popise hotela vetu, že…“hotel disponuje vysoko rýchlostným internetom“, neznamená to, že bude zadarmo – ako nám bolo povedané, na Mallorce je to vraj všade tak, keďže aj prevádzkovatelia internetu musia z niečoho žiť…

Druhý šok zažila nevesta pri pohľade na tabuľku na druhej strane recepčného pultu…stálo tam, že chladničku, resp. taký ten minibar, ako sa zvykne hovoriť takýmto zariadeniam, si môžete prenajať za púhych 39 euro za týždeň…prišla vybavená množstvom rôznych detských výživ pre desaťmesačného vnuka a vonkoncom nerátala s tým, že opäť informácia, že k vybaveniu izby patrí aj minibar, znamená, že tam patrí za takýto poplatok. Platila dopredu za objednanie postieľky pre malého, ale že bude platiť aj za chladničku, to ju ani len nenapadlo… opäť ďalšia rada na čo všetko si treba dať pozor…ja osobne som to komentovala, že možno niekde bude za poplatok aj záchodový poklop alebo ružica k sprche…

Inak musím povedať, že pri rezervácii hotela ma prekvapilo, koľko hotelov na Mallorce malo poznámku „Adults only – iba pre dospelých“. Naivne som si myslela, že zjavne hlavne nemeckí a holandskí turisti, ktorí tvorili gro hostí aj v našom hoteli, chcú mať kľud a nechcú byť rušení deťmi…opak bol pravdou…Mallorca je vraj jednou z najpopulárnejších destinácií na rôzne párty, výlety mladých, rozlúčky so slobodou a podobne, dokonca aj v našom hoteli, ktorý túto poznámku nemal a vybrali sme ho práve preto, aby sme mohli zobrať vnuka so sebou, skonštatoval môj 33 ročný syn, že sa cíti ako dôchodca, keďže vekový priemer tam bol naozaj okolo 20 rokov. A rôzne párty sa konali prakticky každú noc, čoho dôsledkom bol – okrem sprievodného hluku, samozrejme – aj pravidelne pokazený výťah, ktorý v jednom prípade nešiel dokonca celý víkend, čo sme tam boli. Takže tretia rada na záver – radšej si nájdite prízemný bungalow, lebo inak vám hrozí šliapanie niekoľkých poschodí, aj s dieťaťom na rukách a s detským kočíkom…za takýto „discomfort“, ktorý je evidentne v réžii hotela, vám však pre zmenu žiadne peniaze nevrátia…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články