Keď slová nestačia a peniaze nemáte…
Sú také dni, kedy sa dozviete niečo, čo kompletne zmení váš deň a vy zrazu máte v hlave úplne iné veci ako ste plánovali…
Také niečo sa mi prihodilo dnes…dostala som dopoludnia správu od jordánskeho priateľa Mohameda…poznáme sa vyše desať rokov…zoznámili sme sa v Rijáde počas nášho pobytu v Saudskej Arábii, kde pracoval vo finančnom sektore…medzi iným pripravoval aj mladých Sauďanov na prácu v bankách a veľa perličiek zo života saudských mladých mužov som sa dozvedela práve od neho…učila som ho angličtinu a on môjho manžela arabčinu…v istom období nášho života sme spolu trávili naozaj hodne času…od nášho odchodu zo Saudi v roku 2017 sme sa však nevideli, iba si písali…väčšinou sme si vymenili priania k sviatkom či fotky zo stretnutí so spoločnými známymi…
Asi pred tromi mesiacmi mi napísal, či neviem poradiť ohľadom lieku BIOBRAN, ktorý sa používa ako podporná liečba pri nádorových onemocneniach…jeho manželke diagnostikovali rakovinu pľúc…zaangažovala som svoju bývalú študentku farmaceutku a následne aj slovenskú priateľku, žijúcu na Cypre, kde to bolo predsa len lacnejšie a hlavne jednoduchšie doručiteľné – z Ammánu do Larnacy je to letecky pol hodiny…nakoniec cez syna, žijúceho na Cypre, zariadili aj manželkin pobyt v nemocnici tam…
V júni mi vinšoval k narodeninám, ktoré si pamätal, lebo sme ich niekoľkokrát spolu v Saudskej oslavovali, a informoval ma, že manželka podstupuje liečbu a prosil ma, aby som sa za ňu modlila – aj keď je moslim, tiež zastáva názor, že Boh je iba jeden…ja som mu priala Eid Mubarak pred pár týždňami…
V správe, čo mi prišla dnes, bolo doslova toto: „ Moja drahá Sonia, účet z nemocnice je 3.480 eur doteraz…mala by nastúpiť znovu v auguste…nemám peniaze a neviem, čo mám robiť…môžeš pomôcť, prosím?“
Oči sa mi zaliali slzami…nie, bohužiaľ nemôžem pomôcť, sama mám stále dlžoby v Anglicku a nie som schopná požičať si, aby som požičala niekomu inému…bolo mi ho neskutočne ľúto…cítila som bezmocnosť a smútok a zároveň aj akýsi hnev na to, ako ľudský život závisí od peňazí…
Celá tá situácia ma vrátila späť do obdobia spred troch rokov, kedy môj anglický manžel umieral na zhubný nádor na mozgu…ten pocit bezmocnosti a zároveň túžby udržať milovaného človeka pri živote…presne som vedela, ako sa Mohamed teraz cíti…to hľadanie pomoci, kde sa len dalo, nezávisle na tom, koľko to bude stáť a ako je takéto de facto žobranie frustrujúce…
Manželova liečba stála dokopy určite viac ako 100.000 libier…väčšinu platilo anglické NHS, teda ich zdravotné poistenie, ale veľa sme platili aj my súkromne… keď je človek zúfalý, skúša všetko možné, áno, aj prípravky, ktoré sú fakticky nelegálne…vôbec som vtedy neriešila, že sa pohybujem na hrane zákona…všetko bolo podriadené snahe, aby manžel žil čo najdlhšie a aby aj posledné chvíle života strávil bez bolesti a aspoň v akej-takej kvalite…bol to najhorší rok môjho života a dnešná Mohamedova správa mi ho znovu pripomenula…celú tú bezmocnosť a tajnú hrôzu, ktorú si nosíme v sebe, ten strach z toho, že keď sa niečo stane našim blízkym, nebudeme schopní pomôcť…
O slovenskom zdravotníctve sa v poslednej dobe veľa hovorí…už pandémia ukázala jeho obrovskú krízu, ktorá sa bohužiaľ, stále prehlbuje…je problém zohnať všeobecného lekára, dostať sa k odborníkovi, na operáciu či na liečenie…všetko je zrazu problém a a mám pocit, že to tak nevnímam len ja, ktorá po niekoľkoročnom putovaní po svete má predsa len na niektoré veci trochu iný pohľad. Problém majú všetci, aj tí, ktorí tu celý život pracovali a platili za to, aby dostali adekvátnu zdravotnú starostlivosť, keď už nebudú vládať pracovať…miesto toho sú odkázaní na milosť či nemilosť svojich detí či iných príbuzných alebo solventnejších priateľov, lebo sami zo svojej penzie či invalidného dôchodku nie sú schopní zaplatiť si nejaké nadštandardné zdravotnícke služby a tie štandardné sú v podstate na tak dlho, že sa ich nemusia dožiť…a tak sa jednoducho desím pomyslenia, že niekedy v budúcnosti sa môže stať, že bude niekde medzi ľuďmi kolovať správa v štýle : „Soňa potrebuje také a také lieky…je v nemocnici a potrebuje zaplatiť účet…môžete pomôcť?“
Áno, takmer každý zažije v živote také situácie….a niekedy proste ani peniaze nestačia…a stane sa, čo sa stane…