„Tu stojím, inak nemôžem…“

…alebo o odvahe, ktorú nemá každý z nás…

V kontexte množstva udalostí posledných dní si určite mnohí z vás neuvedomili, že v období vzniku Československej republiky, Halloweenu i Dušičiek, tohto roku znásobeného ešte aj komunálnymi a župnými voľbami, existuje v kalendári ešte jeden dôležitý dátum…31.októbra 1517 totižto doktor teológie Martin Luther pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 výpovedí. Vyznáva sa v nich zo svojho názoru na korupciu vtedajšej cirkvi a hlavne brojí proti predávaniu odpustkov dôvodiac, že Božie odpustenie si nemôžeme kúpiť za peniaze. Tento jeho čin mal ďalekosiahle následky – keďže bol Luther významným teológom a profesorom na miestnej univerzite, bolo nevyhnutné sa týmto vyhlásením zaoberať…Luther bol predvolaný pred pápeža, neskôr uväznený a dokonca mu hrozili smrťou, ak svoje výpovede neodvolá… neodvolal…Dôsledkom jeho konania bolo významné reformačné hnutie v celej Európe a následne vznik luteránskej alebo protestantskej cirkvi, u nás na Slovensku registrovanej pod názvom Evanjelická cirkev Augsburského vyznania. Detaily tejto udalosti si pamätám ešte z detstva z hodín náboženstva, ale až teraz v dospelosti som si plne uvedomila práve Lutherovu odvahu…Čo sa odohrávalo v jeho hlave, keď bol schopný, ako píše Alois Jirásek vo svojom románe, ísť „Proti všem?“

Po udalostiach na Zámockej ulici sa u nás priam roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí zrazu našli odvahu priznať sa k svojej inej sexuálnej orientácii..s prekvapením sme sa dozvedali, kto z politikov či známych osobností je napríklad gej a tajil to celý život a zverejnil to až teraz…niektorí to urobili dokonca v médiách v priamom prenose, iní na rôznych zhromaždeniach či na sociálnych sieťach…zrazu mali pocit, že už nemusia skrývať svoju identitu a že práve naopak, že treba ukázať spoločnosti odvahu…

V novembrovom magazíne SME Ženy je na titulnej stránke fotografia evanjelickej farárky Anny Polckovej a text „ Otvorený rozhovor s najzaujímavejšou farárkou na Slovensku“. Rozhovor sa točí predovšetkým okolo názorov spomínanej farárky, pôsobiacej v Bratislave, ktorá ešte kedysi dávno, dávno pred udalosťami na Zámockej vyjadrila svoj názor, že Boh miluje všetkých ľudí, nech sú akejkoľvek orientácie či pohlavia a my ľudia nemáme právo zakazovať im prístup k Božej milosti. Bolo to na tú dobu odvážne tvrdenie a vyvolalo polemiku aj v radoch príslušníkov evanjelickej cirkvi, ktorí takisto nie sú vo svojich názoroch jednotní. Pod vplyvom súčasných udalostí rozhovor dostáva nový rozmer…a možno osloví viacej ľudí, ktorí si takto uvedomia, že aké je nebezpečné odopierať niekomu lásku…že to potom môže viesť k nenávisti…

Dotyčnej pani farárke, podobne ako Martinovi Lutherovi, nechýbala odvaha vyjadriť sa verejne – aj za cenu následných problémov. Mnohí z nás však túto odvahu nemajú…skrývajú sa za rôzne falošné identity a fake profily na sociálnych sieťach a tam anonymne šíria svoje názory. Málokto má odvahu otvorene si stáť za svojou pravdou, priznať sa, že toto som ja, skutočný a živý a toto si myslím…A tak možno je posolstvo dnešného dňa dôležité nielen pre príslušníkov evanjelickej cirkvi, ale pre všetkých tých, ktorí hľadajú impulz ako prekonať svoj strach a nájsť odvahu prejaviť svoj názor aj za cenu možných problémov či nepríjemností…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články