V takýto smutný deň zomrel Lennon…

…znelo mi v hlave včera celý deň spolu s pesničkou Imagine…

Bohužiaľ, vyzeralo to, že okrem jedného kamaráta na Facebooku si na odchod tejto charizmatickej osobnosti nikto iný nespomenul…aspoň ja som nezaregistrovala v médiách žiadnu zmienku…Môže existovať lepší príklad našej pominuteľnosti?!

Ten smutný deň, keď zomrel Lennon, som bola v Bratislave…v máji 1980 som zmaturovala na vyznamenanie na prestížnom gymnáziu GAMČA a napriek tomu ma ako jedinú z celej triedy nezobrali na vysokú školu…kádrový profil nepustil…otec evanjelický farár…a tak som sa cez prázdniny naučila písať na stroji a od septembra nastúpila ako stredný technický káder na Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave na Patrónke – v tých časoch jednoducho musel pracovať každý…

Okrem práce a privátu na Horskom parku som najviac času trávila v Klube u Rollanda…dnes je v tejto budove na Hlavnom námestí japonská ambasáda…Klub bol domovom niekoľkých vysokoškolských divadelných súborov malých javiskových foriem a pesničkárskeho združenia Slnovrat…bolo to tam celé tak trochu „underground“ a nielen preto, že klub bol v pivnici, ale aj preto, že sa tam občas objavil na utajenom koncerte Mišík alebo Vladimír Merta či iné, defacto zakázané, kultúrne osobnosti z Česka…

Ako som sa o tej akcii dozvedela, už si nepamätám…neboli vtedy ani mobily ani sociálne siete, ale nejako sme sa všetci zišli večer potom v spomínanom klube. Na čiernom plátne potiahnutom pozadí malinkého javiska bola pripnutá boďákom nasvietená Lennonova fotka…jednoduché a predsa veľavravné…všetci sme z nejakého dôvodu šepkali a pustili sme si hlasy naplno, až keď sa začali spievať jeho pesničky, resp. pesničky Beatles…väčšinu som poznala naspamäť – učila som sa angličtinu práve na nich…

Pesnička IMAGINE je podľa mňa tak trochu špeciálna…vnímala som ju vždy skôr ako jeho osobné posolstvo všetkým ľuďom, jeho túžbu a zároveň životnú filozofiu…o to viac je tragické, že sám Lennon zahynul násilnou smrťou. V piesni Lennon sníval o svete bez zbraní a vojny, bez lakomstva a hladu, o živote v mieri a láske…označil sám seba za „snílka“, ale dúfal, že sa tento jeho sen niekedy stane skutočnosťou. Bohužiaľ, 42 rokov po jeho smrti sme na tom ešte horšie ako vtedy, keď pieseň uzrela svetlo sveta…

Túto stredu som dočítala knihu Jakuba Filu Posledné storočie – návrat do Dimony. Napriek tomu, že je kniha označená ako scifi román s dejom odohrávajúcim sa v roku 2076, je zrejmé, že autor zasadil do budúcnosti v podstate to, čoho sme svedkami už dnes. Teória, že nielen klimatické zmeny, ale aj celková kríza hodnôt bude viesť k zániku našej civilizácie a že toto storočie sa tak stane skutočne posledným, je desivá a zároveň až príliš reálna. Ktovie, či si Lennon vedel predstaviť, že sa jeho sen nikdy skutočnosťou…

Imagine there’s no heaven
It’s easy if you try
No hell below us
Above us, only sky

Imagine all the people
Livin‘ for today
Ah

Imagine there’s no countries
It isn’t hard to do
Nothing to kill or die for
And no religion, too

Imagine all the people
Livin‘ life in peace
You

You may say I’m a dreamer
But I’m not the only one
I hope someday you’ll join us
And the world will be as one

Imagine no possessions
I wonder if you can
No need for greed or hunger
A brotherhood of man

Imagine all the people
Sharing all the world
You

You may say I’m a dreamer
But I’m not the only one
I hope someday you’ll join us
And the world will live as one

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články