Vianoce v Saudskej Arábii…

…alebo o tom, ako kresťanské sviatky konečne zavítali do moslimskej krajiny…

Počas môjho pobytu v Saudskej Arábii v rokoch 2011 až 2017 sa Vianoce v tejto krajine neoslavovali, v pravom slova zmysle boli dokonca zakázané. V podstate to bolo celkom pochopiteľné…krajina je považovaná za kolísku islamu, na jej území sa nachádzajú pútnické mestá Mekka a Medinah, je tu pochovaný prorok Mohamed, saudský kráľ sa hrdí titulom „Správca dvoch svätých mešít“ a žiadne iné náboženstvo ako islam tu nie je dovolené. Pamätám si na šok, ktorý som zažila, keď som našla v niektorých anglických knihách mojich študentov slovíčko „Vianoce“ začiernené čiernou fixkou…Nebolo to v učebniciach angličtiny – tie sa pre saudských žiakov v Saudi tlačia osobitne a sú v nich kreslené obrázky v abájach zahalených dievčat a chlapcov v thóbach, aby spĺňali saudské školské normy…Bolo to v rozprávkových knižkách, ktoré na niektorých školách deti dostávali domov na praktizovanie čítania…Samozrejme, saudské deti o Vianociach aj tak vedeli..hlavne o Santa Clausovi v červenom kabáte a s bielou bradou a neodmysliteľnými saňami, ťahanými sobmi…sneh je v Saudskej Arábii iba zriedka a aj to len v najvyššie položených horách…predstava saní a bielej páperovej periny bola pre ne niečo úplne magické a naozaj rozprávkové…

My cudzinci, expatriati, ako sa v Saudi hovorí zahraničným expertom a ich rodinám, sme väčšinou trávili Vianoce v rôznych medzinárodne mixovaných komunitách, kde každý prispel svojím tradičným národným jedlom a celý večer sa niesol v znamení rozprávania sa o Vianociach v tej ktorej krajine…V compoundoch, kde sme bývali, sme sa mohli bez problémoch modliť, vyspevovať vianočné koledy a dokonca aj požívať alkohol, ktorý je inak v Saudi stále zakázaný. Svojou troškou do mlyna prispeli k vianočnej atmosfére vždy aj ambasády…na českej chodil Mikuláš s anjelom a čertom a bolo tu príjemné predvianočné posedenie s vareným vínom a koláčmi nielen pre deti, ale aj pre všetkých našincov…britská ambasáda zase poriadala veľký ples tzv. „black tie event“, čo znamenalo smoking pre manžela a dlhé šaty pre mňa, kde sa podával tradičný pečený moriak s gaštanovou plnkou a whiskey tiekla prúdom…Írska ambasáda pozývala všetkých na vianočnú „polnočnú“ omšu a Škandinávci sa zase striedali pri organizovaní spoločných párty vždy na jednej z ambasád…

Sauďania a moslimovia všeobecne oslavujú dva moslimské sviatky Eid al Fitr a Eid al Adha…v jednej svojej knihe som práve sviatok Eid al Fitr prirovnala k našim Vianociam…rodina sa vtedy totižto odoberie spoločne ráno do mešity, potom jedia sviatočné jedlá, ktoré sa varia iba raz do roka a následne idú na návštevu k príbuzným, kde sa obdarúvajú darčekmi..všetci si oblečú nové šaty a oslavujú takto celé tri dni…V jednej rodine, kde som učila, mali veľmi pekný zvyk, kedy deti vybrali každé nejakú svoju hračku, šaty a topánky, mamička nabalila kôš s jedlom a deti potom spolu s oteckom išli na predmestie Rijádu navštíviť „svojich chudobných“, kde tieto veci odovzdali – otecko, samozrejme, ešte aj istý obnos peňazí…Pripadalo mi to úžasné, že sa deti takýmto spôsobom učia deliť o svoje veci a zároveň pomáhať tým, čo nemajú toľko ako oni…zdalo sa mi, že nič vianočnejšie nemôže existovať…

V decembri 2019 som priletela do Rijádu už ako turistka na turistické víza a veľmi intenzívne vnímala zmeny – ženy šoférovali, abáje neboli povinné, konalo sa množstvo koncertov a iných kultúrnych podujatí, kde sa kľudne „mixovali“ muži a ženy – niečo úplne iné ako za „mojich čias“, kedy nás ešte mutawa, príslušník saudskej náboženskej polície, na ulici okrikoval, že si máme zahaliť hlavu. Vianoce však v krajine ešte stále neboli…v jednom jedinom obchode s oblečením som zachytila svetre s nórskym vzorom, kde medzi manekýnmi vo výklade boli ako dekorácia naukladané malé papierové vianočné stromčeky…V obchodoch sa dalo kúpiť Panatone, tradičný taliansky vianočný dezert, podobný našej vianočke, a samozrejme, celé mrazené alebo už aj upečené morky…

Ako sa s postupom času Saudi čoraz viacej otvára svetu, mení sa už aj vnímanie toho, čo sa dá a čo sa nedá, resp. smie či nesmie a zároveň s tým aj charakter výkladov a ráz obdôb. Aj saudskí obchodníci už pomaly pochopili, že Vianoce sa dajú využiť na komerčné účely a začali na ich využití pracovať viac systematicky. Aj keď sa veľa zmenilo, stále platí, že v podstate tretina obyvateľov krajiny sú cudzinci, čo je zhruba 10 miliónov a veľká časť z nich pochádza práve z kresťanských krajín, takže naozaj celkom slušný trh. A tak sa v Saudi zrazu objavil „Zimný festival“, ktorý zaplnil obchodné domy špeciálnym tovarom a výzdobou najrôznejších štýlov s jediným cieľom – predať a zarobiť čo najviac…Samozrejme, slovíčko Vianoce tam nikde spomenuté nie je…výzdoba sa obmedzuje na rôzne verzie rozprávkových výjavov, súvisiacich so zimou alebo zimné motívy. Pri pozeraní fotiek, ktoré pred pár dňami poslala priateľka odtiaľ, mi len tak mimochodom napadlo, že aj kedysi za čias môjho detstva v hlbokom socializme, sa u nás tiež oficiálne neoslavovali Vianoce, ale boli nám podsúvané tzv. „Sviatky zimy“ A uvedomila som si, aké je to úžasné, že dnes máme slobodu a môžeme sa tešiť zo skutočných vianočných sviatkov, ktoré sú pre mnohých z nás nielen o darčekoch alebo plných stoloch, ale aj o tom, o čom by mali naozaj byť – o malom dieťatku v betlehemských jasličkách…A tak požehnané vianočné i povianočné chvíle, priatelia…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články