Vianoce – čas kuriérov…

„Nesieme vám novinu, radujte sa…“ by sa dalo v dnešnej dobe nahradiť „nesieme vám zásielku, radujte sa…“

Včera ráno okolo pol deviatej som sa zobudila na klopanie na bytové dvere. Pohotovo som zakričala „Moment“, nasadila si okuliare, ale aj tak ako čerstvo zobudená som videla trochu matne, a len tak v nočnej košeli som pootvorila dvere. Stál za nimi mladý muž v pletenej čiapke, ktorý mi cez úzku škáru strčil do ruky balíček a vzápätí zmizol. Po nejakej chvíli a obligátnej rannej káve som bola schopná aj balíček skontrolovať, a tu som so začudovaním zistila, že to vôbec nie je ten, ktorý som očakávala, ale úplne iný, ktorý mi ako  prekvapenie k Vianociam poslala priateľka zo zahraničia.

Balíček, ktorý som očakávala, ale nechodil a nechodil a tak som okolo štvrtej poslala smsku do príslušnej firmy, že stále nič. Odpoveď prišla okolo šiestej v zmysle, že … „kolegyňa vám dopoludnia trikrát volala, ale keď to nikto nebral, tak kuriéra radšej neposlala.“ Odpovedala som, že som sedela doma na zadku a že žiaden neprijatý hovor nemám a odporúčala som, aby si kolegyňa skontrolovala, na aké číslo vlastne volala. A bolo to tu…ráno mi volala dotyčná kolegyňa na už dobré číslo s tým, že včera dostala zlé a že teda či som doma a môže kuriéra poslať…a tak mi vytúžený balíček dnes popoludní doniesol hromotĺk, ktorý vyzeral tak trochu ako Zdeněk Godla z filmu Invalid a ktorý keby bol doniesol tú rannú zásielku, tak ma asi riadne vydesí…venovala som mu jedno euro za unuváciu a vytešovala sa z Ježiška v podobe mojej novej knihy…

Verím tomu, že podobné alebo vôbec nejaké skúsenosti s kuriérmi máte všetci…systém online objednávania a aj doručovania, ktorý si vynútila korona, sa ujal tak skvele, že ho aj po korone všetci s radosťou využívame. Ja sama som bola minule prekvapená, koľko nových firiem sa vyrojilo a koľko možností zrazu existuje, keď potrebujete niečo doručiť. Samozrejme, nie sú najlacnejšie a ani kvalita nie je rovnaká…niekedy môže byť dodanie zásielky od tej istej spoločnosti v poriadku a inokedy to môže byť nočná mora – vždy je to totižto o ľuďoch. Aj keď sa to niekedy nezdá, aj kuriéri sú len ľudia, ktorí dostanú balíčky a rozpis a musia to stihnúť napriek zápcham či obchádzkam alebo nesprávnej adrese či zmätočnému číslu. Ale keď sa chce, dá sa komunikovať aj milo…alebo aj nie…

Minulý týždeň som mala tiež v jeden deň dva rôzne zážitky. Prvému kuriérovi, ktorý mi volal, že mám prísť dole pred dom, som sa snažila vysvetliť, že som práve vyšla spod sprchy a že mám mokrú hlavu, či mi to nemôže doniesť hore, že to nechcem zadarmo…arogantne mi odpovedal, že nie, a že keď nezídem dolu, tak to odvezie na najbližšie výdajné miesto. Moja argumentácia, že sa musím obliecť, obuť  a že chodím pomaly, keďže mám problémy s mobilitou, nezabrali a tak čakal na parkovisku evidentne minimálne dvakrát takú dlhú dobu za akú by bol on vybehol hore ku mne. O pár hodín neskôr mi volal ďalší, ktorý mal zjavne pred sobou krabicu s adresou a hlásil „Dobrý deň, pani Sonička, nesiem vám zásielku, ste doma?“ Odpovedala som, že hej, a či by nemohol byť taký láskavý a doniesť mi zásielku hore. Bez problémov súhlasil, nadiktovala som mu vchodový kód a za 3 minúty bol hore…s úsmevom mi podal balíček, zaprial dobrý deň, ja som sa poďakovala, dala mu 1 euro a obidvaja sme boli spokojní. A – ako hovoria Angličania – „he made my day“, ktorý mi dopoludnia jeho kolega pokazil.

A čo vy, priatelia? Tiež vnímate Vianoce ako čas kuriérov?

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články