Diamant medzi kúpeľami…

Presne takto pred rokom som bola na liečení v Sanatóriu Klimkovice pri Ostrave…strávila som tam mesiac a okrem skvelej starostlivosti o mňa som si tam užila aj prvé a dúfam, že nie posledné, stretnutie s kolegom z Blogosféry Tomášom Vodvárkom. Tento rok sa o mňa starali v slovenskom kúpeľnom mestečku Dudince…vrátila som sa len tento týždeň a ponúkam svoje dojmy – možno niekomu prídu vhod…

Nie je ťažké vytvoriť dobrý reklamný slogan…oveľa ťažšie je splniť to, čo sľubuje…

Priznám sa, že som bola na začiatku trochu skeptická, keď som videla slová z nadpisu pri príchode do kúpeľného liečebného domu DIAMANT v Dudinciach. Ono, čo si budeme čo hovoriť, keďže na moju diagnózu neexistujú žiadne lieky a jedinou úľavou pre mňa je pobyt v kúpeľoch, teda pôsobenie liečivej vody spojené a masážami a individuálnym cvičením, navštívila som tých kúpeľov už celkom dosť…Dokonca aj v samotných Dudinciach som už bola niekedy zhruba pred tridsiatimi rokmi, kedy ma tam poslali rovno z nemocnice v Banskej Bystrici ešte aj s korzetom a až tu ma postupne rozchádzali – podotýkam, že keď som odtiaľ po šiestich týždňoch odchádzala, tak som tancovala. Nebývala som vtedy v Diamante, ale v Rubíne – v Dudinciach sú všetky liečebné domy pomenované po drahých kameňoch…je tam ešte aj Smaragd či Krištáľ, takže už z názvov musí byť teda jasné, že Diamant je ten naj…naj…

Diamant bol naozaj postavený v osemdesiatych rokoch ako liečebný dom pre vrcholných predstaviteľov komunistickej strany…ľudovo povedané, chodili sa sem liečiť „papaláši“. Je zaujímavé, že aj doteraz je stále štátnym zariadením, na rozdiel od ostatných spomínaných liečebných domov, ktoré patria súkromnému majiteľovi – podobne ako mnohé iné aj v ostatných našich kúpeľoch, svetoznáme Piešťany nevynímajúc. Ozaj, keď sme už pri Piešťanoch, zaregistrovala som správu, že piešťanské letisko zriadilo priamu leteckú linku s Tel Avivom, práve kvôli pohodlnejšej preprave hostí z Izraela. Potešilo ma to, vždy som si veľmi užívala multikultúrnu komunitu tam…pamätám si na moment, keď sa v bazéne súčasne so mnou kúpali Arabky v burkinách a zlatom ovešané židovské dámy…

Ale vráťme sa k Diamantu, ktorý si stále zachoval štýl osemdesiatych rokov a nič iné ako pojem „retro“ vás v prvom momente nenapadne.Veľa zo zariadenia je pôvodné, ako napríklad elegantná kaviareň s originálnymi tapisériami, dreveným kazetovým stropom a honosnými lustrami, z ktorých momentálne svieti asi iba tretina, lebo sa šetrí…Takisto drevené plastiky, znázorňujúce kopy sena a letiace husi, dekorujúce plavecký bazén, som si tiež pamätala ešte spred tých tridsiatich rokov. Môjmu synovi Jakubovi, ktorý ma tam viezol, ako prvé udrela do nosa charakteristická „vajcová“ vôňa miestnej liečivej vody, ktorá mu pripomenula, že tu už niekdy bol. Mne to nevadilo a bez problémov som ju pila, aj keď striedmo – jednu trojdecovú fľašku denne…

Retro štýl zjavne vyhovoval aj ostatným klientom, ktorí boli prevažne seniorského veku – občas som si tam pripadala ako tínedžerka. Niektorí mali diagnózy zjavné, ako operácie bedrových či kolenných kĺbov, poúrazové stavy či stavy po náhlej mozgovej príhode. U niektorých bolo ťažko definovať, prečo tam vlastne sú…A potom tam boli takí, čo vyzerali, že sú tam omylom…lietali ako šarkani hore dole a až keď človek zaregistroval sestričku, ktorá im merala čas chôdze či sledovala ako sa zadýchajú pri jazde na bicykli, tak sa dozvedel, že sa tam liečia z dlhodobých následkov covidu…

Keď už spomínam ten personál, tak musím povedať, že bol jednoducho skvelý na všetkých úrovniach…chyžné, o ktorých ste nikdy nevedeli, kedy u vás boli, ale izba sa vždy ligotala…čašníčky v jedálni, ktoré bez problémov rešpektovali moje želanie nechodiť na raňajky a dávali mi k večeri jogurt a ovocie, aby som ráno neumrela od hladu…maséri, fyzioterapeuti, kúpeľníčky, zdravotné sestry či lekárka takisto – keď som vyslovila požiadavku, že nechcem mať žiadnu procedúru pred desiatou ráno, bolo mi bez problémov vyhovené. Za celé tri týždne som nezaregistrovala žiadne „nedá sa“, nebola svedkom žiadneho konfliktu, všetci boli usmiati, pohodoví a cítili ste z komunikácie s nimi skutočný záujem o vás. A viem, že to nebolo len preto, že vedeli o mne, že som spisovateľka a blogerka, správali sa tak jednoducho ku všetkým klientom.

Veľmi príjemne na mňa zapôsobil aj celý areál kúpeľov s upraveným parkom, vkusnými informačnými tabuľami, amfiteátrom, detským ihriskom a moderným priestorom Turistického informačného centra. Okrem množstva viacjazyčných propagačných materiálov ponúkali aj pôvabné suveníry a kozmetiku s liečivou dudinskou vodou. Mohli ste si vybrať z ponuky bohatého kultúrneho programu a rôznych fakultatívnych zájazdov – skalné domčeky v Brhlovciach, kaštieľ vo Svätom Antone, Banská Štiavnica alebo výlet po miestnych pivniciach, spojený s ochutnávkou vín. Mimochodom, v kaviarni hotela mali aj lokálne červené víno DIAMANT, ktoré som si mimoriadne obľúbila. Užívala som si ho podobne ako celé tie tri týždne môjho pobytu tam, ktoré ma aspoň na krátku chvíľu zbavili bolesti. Takže áno, najmenšie mestečko s najväčším počtom slnečných dní na Slovensku v budúcnosti ešte určite navštívim, keďže reklamný slogan tentoraz skutočne neklamal…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články