A opäť tak trochu iný Ramadán...

Podobne, ako sme ani my, kresťania, nesvätili tohoročnú Veľkú Noc tak, ako by sme radi, aj moslimovia na celom svete už druhý Ramadán musia zabudnúť na množstvo kedysi tradičných rituálov…

Keďže v pondelok večer členovia špeciálneho saudského výboru na pozorovanie mesiaca nezazreli na oblohe žiaden kosáčik nového mesiaca ( v Saudi sa stále používa lunárny Hidžra kalendár), začal sa oficiálne tohoročný Ramadán až v stredu ráno – aj keď niektorí pravoverní moslimovia sa preventívne postili už aj v utorok. Posvätný mesiac moslimov Ramadán je totižto predovšetkým o pôste. Každý pravoverný moslim nesmie počas celého mesiaca v čase od východu do západu slnka ani jesť, ani piť, ani fajčiť a ani mať pohlavný styk. Jednoducho, pôst na všetkých frontoch…O čo viac si však veriaci odopierajú cez deň, o to viac si užívajú v noci. Na Iftar, prvé jedlo po západe slnka, sa obyčajne zhromažďuje celá široká rodina, a často aj priatelia a konajú sa obrovské firemné párty, kde sa stoly prehýbajú pod ťarchou dobrôt. Po Iftare sa spoločne ide do mešity na špeciálne „Taraweeh Prayers“, v rámci ktorých niekto recituje spamäti úryvky z Koránu a celý priebeh modlitieb je sprostredkovávaný ostatným cez reproduktory. Potom sa ide do mesta, nakupovať, zabávať sa v zábavných parkoch, ktoré sú vysvietené a otvorené až do prvého ranného slnečného lúča, kedy si veriaci môžu ešte dať vonku aj Sahur, raňajky, aby vydržali potom o hlade celý deň. Napriek pôstu je pre moslimov Ramadán mesiacom radosti a spolupatričnosti a práve o ten pocit spolupatričnosti sú opäť ochudobnení aj tento rok…

Ja som celý minulý týždeň pracovala na korektúrach môjho cestopisu o Saudskej Arábii pre isté české vydavateľstvo a v rámci toho vyberala aj sprievodné fotografie a medzi nimi naďabila aj tú, ktorá je titulnou fotkou tohoto blogu. Je na nej môj manžel a ja a v pozadí za nami je chlapík, oblečený v tradičnom kroji, majúci na pleci niečo podobné ako naše gajdy. Dotyčný bol súčasťou práve Iftarovej večere počas nášho prvého Ramadánu v Saudi, kedy nás môj saudský študent Abdul pozval do Madareem Crown Hotel v Rijáde v snahe ukázať nám, čo taký Iftar vlastne obnáša. Spolu s ďalšími stovkami ďalších hostí sme v nádherne vysvietenej záhrade medzi striekajúcimi fontánami mohli vtedy objavovať všetky pre Ramadán typické lahôdky. Nuž a krojovaný pán ponúkal práve jednu z nich – v tom koženom vaku na pleci mal špeciálny džús, ktorého hlavnou súčasťou bola šťava z granátových jabĺk a ktorý sa pil ako prvý, keď zaznelo z neďalekého minaretu „ Allah Akbar, Allah Akbar!“, ohlasujúce koniec pôstu. Tento džús totižto obsahoval množstvo vitamínov a tradovalo sa, že sa vyrába a distribuuje týmto tradičným spôsobom už celé stáročia. Až po ňom nasledovala voda a datle a neskôr polievka, sambusak, hummus, taboulleh, jareesh, kabsah, a ďalšie a ďalšie dobroty, o ktorých som dovtedy ani nechyrovala. Pamätám si, že ma zaujala v jednom kúte hotelovej záhrady akási improvizovaná kuchyňa, v rámci ktorej zahalené ženy piekli na panviciach placky, ktoré vyzerali ako naše „lievance“ či české „vdolky“. Zistila som, že nielen vyzerali, ale aj chutili podobne, akurát sa nejedli na sladko ako je zvykom u nás, s lekvárom či šľahačkou, ale na slano ako príloha k polievke. Abdul mi vtedy vysvetlil, že sú to chudobné vdovy, ktorým takýmto spôsobom vedenie hotela umožní zarobiť si nejaké peniaze.

Veru áno, dobročinnosť je ďalšou dôležitou súčasťou Ramadánu a takisto ako vlani, aj tento rok ju budú môcť veriaci preukazovať iba v značne oklieštenej forme, keďže mnohé verejné dobročinné akcie sa jednoducho nemôžu konať. Saudská vláda takisto odporúčala, aby sa ľudia aj na Iftarové večere schádzali iba s členmi jednej domácnosti, obmedzila počet ľudí v mešite na Taraweeh Prayers a práve počas Ramadánu také populárne návštevy pútnického miesta Mekka sú výrazne limitované a sprevádzané prísnymi hygienickými opatreniami. Spoločné Iftarové večere pre pútnikov na nádvorí Veľkej Mešity v Mekke sú taktiež redukované na distribúciu hygienicky zabalených potravín v papierových krabičkách v snahe aspoň takýmto spôsobom zachovať tradície Ramadánovej pohostinnosti. A je toho o mnoho viac, čo si budú musieť moslimovia cez tohtoročný Ramadán odpustiť. V každom prípade však verím, že to zvládnu a všetkým mojim moslimským priateľom želám aj tento rok „Ramadan Kareem“…