O pamäti, úcte a iných hodnotách…

Tento blog vznikol prímárne pre slovenské sme, kde s menšími prestávkami blogujem už vyše desať rokov. Keď som si ho teraz ešte raz prečítala, myslím si, že má čo povedať aj českému čiateľovi a tak ho ponúkam na spestrenie víkendu…

Priznám sa bez mučenia, že sa mi v poslednej dobe ťažko píše…teda, ťažko sa mi píšu blogy…akokeby som sa nevedela naladiť na jednu vlnu s čitateľmi alebo spolublogermi, ktorých texty považujem za akýsi lakmusový papierik…

Včera tomu bolo podobne…márne som hľadala v zmesi textov, v ktorých prevažovali jesenné výlety po Slovensku či v zahraničí, komentáre k udalostiam na nemenovanej chate či dobre mienené rady ako zvládnuť psychické problémy, niečo o vzniku Československa. Nenašla som nič a ani zmienku o tom, že slovenská pani prezidentka Čaputová poskytla vo štvrtok rozhovor Českej televízii, ktorý bol vysielaný na ČT24 v sledovanom čase o 12,30 na obed. Na rozdiel od Slovenska, kde sa jeden z našich verejných činiteľov kedysi vyjadril, že novoprijatý zákon o štátnom sviatku na Slovensku je akýsi „mačkopes“, keďže nie je dňom pracovného pokoja, v Česku je 28.október štátnym sviatkom a aj dňom pracovného pokoja, takže ľudia sú doma a môžu v tom čase sledovať televíziu. Rozhovor som si pozrela aj ja a po dlhej dobe som mala pocit, že môžem byť na niečo zo Slovenska hrdá…kultivovaný prejav, prirodzené, úprimné výpovede, bohatá slovná zásoba, adekvátna gramatika a štylistika – nečudo, že nám bratia Česi našu pani prezidentku neskrývane závidia…

Zámerne hovorím „pani prezidentka“, keďže to, čo ma v poslednej dobe irituje na súčasnej slovenskej politickej scéne, je nielen arogantný a agresívny prejav, ktorý sa stal už viac-menej bežným, ale predovšetkým dehonestujúci spôsob oslovovania ľudí. Keď niekto povie napríklad „Čaputovej dcéra“ , je to vyslovene urážlivé. Ako keby sme zabudli na základné pravidlá slušného správania a bežné oslovenia „pán“ a „pani“, poprípade „slečna“ alebo „mladý pán“. Boli ste niekdy v nemocnici alebo v domove pre seniorov? Ako staršia generácia oslovuje personál? Povie „sestrička“ alebo „pani doktorka“, niekdy k „pani“ pridá priezvisko. Po dlhšej dobe známosti a po vypýtaní si dovolenia im niekedy hovoria krstným menom a vykajú im – tak, ako je to napríklad bežné v Anglicku. Ja pri komunikácii so slovenskými a českými úradníkmi doteraz automaticky používam tento anglický spôsob oslovenia – ako už skoro seniorka si to snáď môžem dovoliť…

V zmienenom rozhovore sa pani prezidentka nevyhla odpovedi na žiadnu z otázok vynikajúco pripravenej moderátorky, ktorá mala po ruke citáty, rôzne výroky, a zmapovanú situáciu na Slovensku naozaj dokonale. Rozprávali sa o súčasnej politickej situácii, o pápežovej návšteve nechvalne známeho rómskeho sídliska Luník IX v Košiciach, o zmenách v súdnictve, vyšetrovaní korupcie a aj o slovných útokoch na neplnoletú dcéru pani prezidentky na sociálnych sieťach. Nebol to ani ľahký ani jednoduchý rozhovor…

Ja sama som v poslednej dobe v rámci prezentácie mojich kníh robila niekoľko rozhovorov pre slovenské aj české médiá a viem, čo to je, keď máte otvorene prezentovať svoj názor a viete, že nie všetci sú pripravení ho akceptovať a radi si na vás potom „zgustnú“. Narážam hlavne na moje neskrývané odmietanie tzv. arabského klišé, teda zažitých predsudkov na tému utláčania arabských žien. Ale to je na dlhšiu debatu a niekedy inokedy – ak ste si všimli, aj o Saudskej Arábii už píšem oveľa menej…nieže by nebolo o čom, skôr mám pocit, že to nikoho nezaujíma. Podobne už nepíšem ani o Libanone, aj keď situácia tam je priam katastrofálna – elektrina už nie je prakticky vôbec, učitelia chodia do školy pešo a doktori do nemocníc na bicykloch, keďže nemôžu zohnať benzín a ľudia pomaly začínajú hladovať…

„Bližšia košeľa ako kabát“, poviete si logicky, „čo nás po iných krajinách, my žijeme tu a teraz a chceme sa mať dobre tu a teraz.“ Súhlasím, ale stále si myslím, že spoznávanie iných kultúr môže človeka posunúť ďalej a naučiť ho tolerancii a empatii. A takisto si myslím, že bez Československa by nebolo ani Slovenska a že by možno bolo dobré na to nezabúdať a občas si to pripomenúť. Samozrejme, nejde tu o otvorené obchody či školy, ide tu o posolstvo, ktoré sme dostali spolu so vznikom Československa do vienka. Poznáte známe výroky prezidenta Masaryka o pravde a spravodlivosti ? Heslo „Pravda vítězí“ majú Česi doteraz vyšité na prezidentskej štandarde – my tam nemáme nič… A perlička na záver – v stredu večer vysielala česká televízia zaujímavý film, kde titulnú úlohu prezidenta Masaryka bravúrne stvárnil slovenský herec Martin Huba…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články