Vianočná šortka 2021…

Počas predchádzajúcich náročných dní som nestíhala ani čítať ani komentovať…tak až dnes si dovoľujem zapriať celej komunite na Blogosfére požehnané Vianočné sviatky a pripájam svoju Vianočnú šortku 2021…

„Zdá sa mi, že sme zablúdili…“ sucho skonštatoval Baltazár, zastaviac svojho dromedára na piesočnej dune…okrem nich nebolo v mori piesku nikoho široko-ďaleko. Gašpar bez slova vybral z vrecka širokých nohavíc mobil a chvíľu čakal…nič…GPS nefungovalo…
„Už sme asi blízko, nie je tu signál,“ pokrčil plecami, „v proroctve bolo, že to bude nejaké chudobné miesto Pánu Bohu za chrbtom…“
Melichar zamieril ďalekohľad na zväčšujúcu sa svetelnú škvrnu na oblohe a ukázal na ňu prstom. „Tam…“
Keď prišli do mestečka, bola už hlboká noc…všade bolo ticho a pusto… žiadne pouličné osvetlenie, žiadne blikajúce svetielka v oknách domov. Jediná lucerna slabo sliepňala nad dverami hostinca, nad ktorými bolo v hebrejčine napísané : „U Žiarivej hviezdy“…
Baltazár prinútil ťavu kľaknúť a opatrne zostúpil, šúchajúc si dlhou cestou zdrevenené nohy. Zaklopal a čakal…keď sa nič nedialo, zaklopal silnejšie a nakoniec začal intenzívne búchať na dvere, oblepené množstvom rôznych lajstier…
„Už idem, už idem, čo horí…“ozval sa uhundraný hlas a na dverách sa otvorilo malé okienko. V svetle lucerny zazreli rozospatú tvár hostinského.
„Dobrý večer,“ slušne pozdravil Baltazár, “ ideme zďaleka, môžeme u vás prenocovať?“
„Neviete čítať?! “ oboril sa na nich neprívetivým hlasom hostinský. „Máte to na dverách…je lockdown, nemôžeme nikoho ubytovať, aj jedlo vám môžem podať len cez toto výdajné okienko…ale teraz v noci je aj to zakázané… prídite ráno…“ a zabuchol…
Baltazár sa otočil a spolu s Gašparom a Melicharom si vymenili prekvapené pohľady. V tichu, ktoré nastalo, sa niekde z diaľky ozvalo slabé : „Bééé, bééé…“
„Večera…“ oblizol sa Gašpar.
Melichar na neho pohoršene pozrel a pokynul Baltazárovi, aby nasadol. Všetci traja sa vydali za hlasom a svetlom, ktoré sa čoraz viac približovalo…
„Ja som ti vravel, že prídu,“ štuchol jeden z pastierov do kolegu, keď traja pocestní zastavili pred maštaľkou…
„Nuž hej, mal si pravdu,“ pokrčil plecami tento,“ ale kto má vedieť v tejto dobe, ako je to s cestovaním? Však aj my sme len tuto z druhého chotára a museli sme sa tváriť, že sem ideme na zdravotnú prechádzku…ešte že sa ovce nepočítajú, určite by sme prekročili dovolený počet…“
Medzitým Gašpar, Melichar a Baltazár zložili z dromedárov svoje dary a úctivo sa ukloniac, položili pred nebeské dieťa zlato, kadidlo a myrhu.
„Ďakujeme vám, vzácni muži,“ povedal Jozef, “ aj všetkým vám, ktorí ste si našli cestu k Božiemu dieťaťu aj v tejto neľahkej dobe…Požehnané Vianoce…“

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články